Hej, zase som pribrala... cítim to, že kilá sa na mňa po tomto víkende nabalili jak neoangin na zuby. A prečo? Pretože sa konala grilovacja pařba na počesť mojej starkej starostky veteránky... a ešte k tomu mala narodky aj moja nevlastná starká- češka, čiže si vjete predstaviť tu masu jedla a koláčov...
Deň prvý Sobota po príchode do Štiavnika : S vypetím všetkých síl a ešte žijúcich buniek v mojom tele sa zvítavam s početnou rodinou mojej starej mamy medzi inými aj s ujom Jurkom- slovenčinár veterán babkin švagor s ktorým absolvujem povinnú spoveď, čo preberáme na tom ktorom predmete samozrejme je jeho predmetom záujmu hlavne Literatúra a hneď na úvod recituje nejaké štyri verše bohví od kadiaľ a od koho. Ďalšia je teta Hana- prírodopisárka veteránka, vlastne babkina sestra, čo poznáte podľa typického "jochmanovského" nosa, ktorý bohužila preischol i mne. Ujo Martin- večne zábudlivý pijak hneď na úvod ma volá na partičku pokru, ten by sa asi najlepšie cítil njekde vo Vegas. Keď budem veľká a budem zarábať veľa peňazí umožním mu to, aby som ho zbavila celej rodiny... nie to by bola ešte vačšia oslava na ktorej by som zas pribrala jak vačica. Teta Mariena- večná optimistka, konečne niekdo so zdravým pohľadom na svet. Jednoducho, ten môj čierny humor som zdedila asi po nej :-D
Po asi pol hodine pobehovania z domu do domu a zase do iného domu (oslava sa konala v 3 !!!) : Prvá hádka: Moja starká verzus Miťo . Babka je nervózna a v béžovom kostýme pobehuje po kuchyni, čo dožerje môjho uja, ktorého už predtým zjazdila, že pomaly varí a ona by to mala hotové za hodinu, pričom Miťo sa s tým mäsom babre už hodné 2 hodiny. Ja sa ju snažím ukludniť, viete predsa je dosť stará a vrások má požehnane načo jej pridávať ďalšie?
Ehm... nesmierne trápne : alebo inak povedané dojímavé gratulácie plné srdcervúcich prejavov, imbecilných veršíkov, smradlavých kytíc a ešte horších gýčových darčekov. No, čo je to za darček tanier s nejakým dementným veršom a slovami : Kataríne k narodeninám od sestry Marieny a Rasťa. Ako bolo to orámované nevkusnými zlatými ornamentami a dajakými nakreslenými ružami, no toto myslím, že teta Mariena nejako prehnala, ale keď cítili potrebu niečo také svojej mladšej sestre dať no nech. Z tých kvetov, ktoré dostala snáď od každého sme si aj kvetinárstvo mohli otvoriť, ako poznamenal moj nie príliš chytrý 8-ročný bratránek Fiťo. A aby toho málo nebolo moja literárne nadaná krsná predniesla niečo v štýle prejavu s klišovitými výrazmi ako: Čas ubehol ako voda a my tu teraz stojíme s kyticami kvetov v rukách a .... no radšej nepíšem aby niekto nedostal záchvat smíchu pri tomto článku a nevypol ho hned na začátku.
1.chod- veľmi výživná poljevka : Hm... veľmi som sa nenajedla, keďže mi prischol post roznášačky a všetky jedla som musela zvláčať z druhého domu a odnášať dojedené jedlá naspäť. Ale všetkým asi chutilo, teta Darina tehdy babkina sesternica si dokonca aj duplu naložila. Hm, fakk musela byť chutná najmä keď tam Miťo vtrepal pol kila pečeňových halušiek a mne sa ich nechcelo vyberať takže som vlastne polievku ani nejedla.
2.chod- veľa jedál, veľa : Nechce sa mi veľmi rozpisúvať, veď to poznáte: kurča, bravčové, ryža, zelenina. špargľa, hranolky... no jednoducho som pribrala zopár kilečok...
Športom gu zdravju : Po veľmi výdatnom obede trebalo prebytočné kilá vytrást a tak sme aj s krsným chytili do rúk begmintonové raketky a dali sme turnaj. Rekord sme mali "až" 21, pričom dotoho ešte fúkal vjetor a mjerne pršalo, ale nás, náruživých špotrovcov to ani trošken neodradzilo a tak sme schytili mjerne vyfučanú loptu- niečo ako basketbalka, ale dosť shit.. a hádzalo do až príliš provizórneho koša. Samozrejme som 2 z 3 súťaží hádzanja do koša vyhrala, ako inak, tú jednu vyhral bratránek, lebo mu to akurát vyšlo,že dalej ako do koša nedohodil, takže ak išjel na maximum kôš bol istý.
Part 2: Grilovačka : grilovalo sa všetko, čo zostalo z obeda od klobásy, cez špargľu až po cukinu, či jak jej meno. Ale , tu prichádza zlomový bod, lebo nič grilované som do úst nedala, lebo predsa len som už bol dobre obalená tukom i keď na druhej strane, pol misy studených hranoliek nie je veľmi zdravé. Ale nevadí, musel to predsa niekto dojesť tak sme sa s Fiťom obetovali a spučili to za rekordných 10 minút. Prasce... Medzitým sa z jedálne ozývali "lahodné" tóny spievajúcej spoloćnosti nad 60 rokov, ktorý si mierne podnapitý páľenkou spjevali hity ich mladosti.
KOŇEC ! : Všetci voľky nevoľky (ujo Martin sa silou mocou držal grilu, lebo ho teta Darina chcela zobrať domov) odišli a my (t.j osadenstvo oslavy do 40 rokov ) sme zostali sami a dojedávali zvyšné koláče, pučili marcipán ukradnutý z torty a žuli klobásu, ktorá aj napriek tomu, že bola studená kvapkala z nej nechutná masť. Svojou osobou nás nakonjec potešila aj Krsná mojej mamy, ktorá utrúsila zopár neslušných vtipov, pomohla nám dojesť klobásu a odcupitala domov na čeľebrity kemp.
All in all deň to bol celkom zábavný a poučný (ujom Martinom som bola poučená o výhodách pitia alkoholu a pravidlách nejakej kartovej hry). Môžem sa tešiť zase na nejakú bujarú oslavu 70 narodenín mojej starkej, ak sa náhodou dožije..
Toť naša krásna početná family.. Tá gerijatria... aaahghf..
Komentáre
Dost
Taktiež
Ďakujem