Anet...Problem Child

Ešte včera som bola toho názoru, že sa na Klokana vykašlem a radšej pôjdem po 4.hodine niekde do mesta, na čaj alebo hocikde inde, len nech nebudem v škole. CHYBA! Ešte dobre, že som tak nespravila...

Počas 3 hodiny sme sa s Dominou dohodli, že kašleme na Kenguru a ideme na istotu. Teda Domina zaškrtne na celom odpoveďovom hárku možnosti D a ja možnosti A. Strašne som sa tešila na face, toho ktorého učiteľa, keď mu dáme vypracovaný test po dvoch minútach. Na Dejepise sme sa však dohodli aj s Pečis a Džadžou, že do toho ideme štyri. Džadža si vzala A, Pečis B, Domina C a ja D. Dokonaý plán, na ktorý som sa mrtne tešila.

Prišla hodina H teda 5. Polovica prvej á triedy a polovica štvrtej á triedy naklusali do učebne č. 10.. wow tu som ešte nebola :-D a usadili sa... ako inak lemraví prváci k sebe, lebo si mysleli, že ich nikto nerozsadí a uvedomelí štvrtáci na druhú stranu od seba. Rozhodla som sa, že preukážem svoju inteligenciu (ehm ehm :-D) a odpracem sa druhú stranu triedy k štvrtákom, aby som vyzerala, že už niesom tá prvácka trapka. Sadla som si ku sympaťáčke, ktorú som už poznala z videnia aj z počutia... Lucia Mudrákova alebo inak ljjusi... strašne štýlová coolerka:) akože fakt som si ju všimla už prvý deň v škole a stále keď ju vidím tak mi pripadá ešte rockersko-emo-mega-štýlovejšia...a najlepšie na tom bolo, že hneď vedela ako sa volám :-O ! Chápete? Maturujúca štvrtáčka vedela ako sa v volám ja, ani nie 15 ročná prváčka... a nakoniec vysvitlo, že to má od miyi, baby, ktorú som spoznala na Kubovej oslave a prehodili sme sotva pár slov, ale na chodbe sa zdravíme. A keďže miyia je ljjusina najlepšia kamarátka tak ma už asi aj ona poznala z počutia... Chvíľu sme sa ešte rozprávali aj so štvrtáčkou Aňou ako som pochopila a štvrtákom Paťom ! Áno presne ten Paťo Baltazarovič, ktorý sa so mnou hral v piesku :-D

No ale bolo trištvrte na dvanásť a do triedy sa vrútil Slavo Roman :-D Vychýrený systematický fyzikár, ktorý má na všetko vlastný systém a keby riadil nejakú školu určite by fungovala ako hodinky... ale každý má občas blbý deň... Slavo ho mal dnes :-D s výhražným varovaním : "Takto teda určite sedieť nebudete" sa postavil ku katedre a nemieril svoje bystré jastrabie oči niekde na ljjusi a mňa. Pritom my sme sedeli asi najnormálnejšie zo všetkých.

A tak sa začalo presádzanie. Štanci- švtrták pracujúci v ŠportRysoch sa musel voľky-nevoľky vzdať svojho vyhriateho miesta pred katedrou, lebo Slavo dostal inštrukcie ako máme sedieť. Hneď ako začal rozdelovať žiakov do lavíc som vedela, že takýmto systémom sa tu nepomestíme. Žiaľ, jemu to došlo až keď nebola voľná žiadna lavica a 6 štrvtákov stepovalo pred tabuľou. To bola prvá vec, čo ho nahnevala... že jeho systém, inak vždy dokonalý nedobrovoľne zlyháva.

Po asi 5 minútach dohovárania sa s logicky mysliacimi študentami sedel už každý a súťaž sa mohla začať. Zopár odvážlivcov sa začalo vystatovať, že na zadania ani nepozrú a idú na Keno 10.

Keď však Slavo rozdal testy, každý sa horlivo pustil do písania. Pohľadom som našla Dominu, Pečis a Džadžu a každá usilovne rátala a počítala až sa im parilo z hlavy... Trapas... čo mám robiť? Klokan sa mi nechce počítať, ale zase nemôžem tam sedieť, alebo poprípade odísť sama trapka. Tak som teda otvorila hárok a pozrela na zadania prvých otázok. Zdali sa mi celkom ľahké a tak som sa tvárila, že niečo rátam. Pri 11 úlohe nastúpili na rad zložitejšie číselné operácie, ktoré som už nedokázala počítať v hlave, kalkulačku som nemala a ljjusi tú svoju intenzívne využívala. Poobzerala som sa po mysliacej triede a pozrela na papier... Písmenká a číslice sa mi už mihali pred očami a v hlave som mala ako vygumované.

Slavo sa medzitým stihol zase aspoň 2 krát naštvať, lebo niektoré indivíduá to mali v pláne. Najskôr začali svoj plán tým, že začali vyklepkávať výsledky perom o stôl. Prvý krát Slavovi navrela žila. Druhý krát sa začali riadiť heslom : "Načo vyklepávať, keď si to môžeme aj povedať" a začala sa živá diskusia o výsledkoch. Toto Slava už úplne dostalo a úplne rozhorčený sa nám začal vyhrážať vyhadzovom z triedy. Odvtedy by ste mohli počuť aj muchu v triede, také bolo ticho.

No ale prejdime späť ku mne. Hárok som otočila na odpovedníkovú časť a s odhodlaním som do ruky schytila modré pero. "Nemá to zmysel.." povedala som si a išla som na Športku. A, A, A, E, E, E ,D, C, B, A, E.... zrazu bol odpovedník plný odpovedí. Aj keď určite neboli správne, ale boli tam :-D a tak som sa odvážne zvdihla, pričom zraky celej triedy sa obrátili na mňa. Hrdo som prešla okolo ljjusi, evy a peťa a odovzdala hárok Slavovi. V tom som postrehla nejaké pohyby. To polovica štvrtákov zmiešaná s mojimi spolužiakmi vstávala zo stoličiek s odpoveďovými papiermi. CHA ! Všetci sa hanbili, až keď som ja odovzdala sa osmelili ! Juuu :-D Bola som prvá a odvážna... a ešte Slavo poznamenal poznámku na moju adresu: " Keď ste taká geniálna, tak ja proti tomu nič nemám " a ja som s dobrým pocitom vyšla z učebne...

Takže toť dnešný zážitok z Kengury :-D Aj keď sa to možno pri čítaní nezdá, bola to fakt fakt fakt peckaaaaaa :-*