Po pernom večere u nás doma o ktorom som písala nedávno nastal v mojej aj maminej hlave akýsi skrat... rozhodla sa, že pôjdeme do Prahy... a ja som ani neviemako súhlasila, aj keď som mala na jazyku jasné: NIE !
Neviem ani ako... ale sedím v 16-poschodovej budove J&T Zentiva. Prečo mám taký dobrý pocit, keď by som mamu najradšej roztrhala v zuboch za to, čo mi povedala v ten piatok? neviem... vôbec neviem... v hlave mám neuveriteľný zmätok, ktorý ani neviem vyjadriť slovami... a predsa sedím pri jej veľkom pracovnom stole a dostala som od nejakého smiešneho počítačového pajka zo Zentivy počítač, aby som sa nenudila...Ty kokso... sem úplnej výmlaz...
Mama sa ma akurát spýtala, či si chcem ísť ešte niečo kúpiť do Avionu aj keď včera už na mňa minula 4000 Kč a na seba ďalśích 2000... netuším, čo sa s ňou deje... neviem, čo mi a sebe chce týmto dokázať... to, čo mi povedala mi stále zneje v ušiach a napriek tomu tieto finančné výhody som plne využívala a mám v pláne naďalej využívať...
Som ja ale malá mrcha. Zajtra mám len 15, čo sa ani nedá nazvať vekom... a mám zmätok v hlave... neskutočný... téším sa domov... na Zuzku, Shaggiho, Ninušku... na druhej strane tu chcem zostať s mamou... chcem ísť do mekdonaldu chcem ísť do avionu, chcem byť s ňou.. akurát si uvedomujem, že ona je jeden z ľudí, ktorého zároveň na povrchu nenávidím ale v srdci hlboko milujem...
Komentáre