Práve mi volal oco. Vraj, či som doobedu doma. Samozrejme, že som ako kde by som sa podela takto ráno za pršavého počasja? Nikam, možem isť tak povystavovať všetky kvetky z domu na terasku, aby som sich nemusela poljať pri najbližšej priležitosti :) Ale ne o tom som cchcela. Vyzeralo to asi takto:
-Ahoj budeš dnes doobedu doma?- -Jasné, Prečo?- -Dedo zomrel, priveziem Sáru (sesternica), aby tam nemusela byť- -Dedo?? Môj dedo Milan?- -Nie nie, starý dedo (teda môj pradedo)- -Čo? Pani... no okej privez ju- Položil.
Neviem, važne neviem ako sa mam citiť. Chapete, mala by som byť smutesta, veď jasne, zomrel mi pradedko, takto rano, šok, ale zase na druhej strane.---- senilita robila svoje a už zopar rokov vyciciaval moju babču tak hrozne, že občas plakala a nevedela si s nim rady. Vykrikoval jej všetko,čo urobila zle, sedel na peniazoch,z ktorych nikdy nevidela ani haljer. Ani som si neuvedomila, koľko tioho teraz babča zdedi !!!!!! Ale ne ne fuj škarede mamonarske myšljenky.
Takže možno to bolo aj dobre, že zomrel. Mal 93 a važne už senilnel, kaŽDU NAVŠTEVU sa ma gentlemansky pytal: -Kto je toto mladé pekné dievča? - a babča mu stále nervozne odpovedala -Veď to je Anetka, dcéra môjho Reného- -Teší ma mladá slečna- bola jeho odpoveď. Ja som sa nad tým pousmiala, ale videla som, že babku už dožjera skoro vśetko. Koľko to musi byť starosti s takym chlapom, čo sa sam nevje umyť, osprchovať ani nič. Myslim, že si babka konečne začne uživať dôchodok a staremu dedovi prajem, nech odpočiva v pokoji (Jak je napisane na hroboch ) :) Ale pohreby nemam veľmi rada a prave som si uvedomila že s največou pravdepodobnosťou ma jeden neprijemny čaka.
Ako spomienkju sem davam jedinu fotografiju, čo som s nim našla z mojho prveho svateho prijmania (on je ten hnedý naľavo odo mňa a na pravej je babka, ktora si može konečne vydychnuť)
Komentáre
pekny vek
hm
Dakujem